Letné sústredenie vo Zvolene

 

        15. júla 2003, 11:00 predobedom, Bratislava, kúpalisko Rosnička. Ľudia sa vyvaľujú na lehátkach, kúpu sa v bazéne a jedia zmrzlinu. Na parkovisku stojí zelený Volkswagen. Okolo neho postáva zopár týpkov, ktorí sa v tomto počasí rozhodli dať prednosť ľadovému hokeju. Asi máme v názve teamu slovo MAD oprávnene. Keďže v Bratislave máme samozrejme všetky ľadové plochy vypustené, museli sme sa poberať do Zvolena. Mali sme však aj iný dôvod. Náš nový manažér Jóži-Baum Golonka nám vybavil dva priateľské zápasy vo Zvolene. Asi že by sme sa tam netrepali za hociakým súperom, ale mená ako Jaro Obšut, Andrej Podkonický, Peter Budaj, atď. nás presvedčili. Veď proti takým hráčom sa nepodarí hrať každý deň.

        Cesta bola ako vždy zábavná, až pokiaľ sa nám nepokazilo auto. Pri predbiehacom manévri zrazu motor vypovedal službu. Ešteže sme so sebou mali Romana Cichru, (1) ktorý sa ukázal ako skúsený mechanik, keď odstránil z nasávania zatúlanú včelu a mohli sme pokračovať v ceste. Do Zvolena sme bez ďalších zaujímavostí dorazili okolo druhej hodiny poobede, takže hodinu pred nástupom na zápas. Ubytovali sme sa v penzióne Franko, takmer na hlavnom zvolenskom námestí. Nie príliš atraktívny exteriér penziónu ukrýval 5 izieb na vynikajúcej úrovni, spolu s veľmi dobrou reštauráciou s výhľadom na pešiu zónu. Televízor na izbe, všetko na novo zariadené, kožené sedačky a kreslá, rohová vaňa, exkluzívna lokalita......

 

 

Izby v penzióne boli veľmi dobré. Súťažná otázka: Kto leží pod perinou? Odpovede píšte do odkazovej stránky, šťastný výherca dostane čiapku Mad Vipers.

 

        Na zvolenský ľad sme skočili o 14:45 a vyzeralo to tak, že asi budeme hrať bago sami proti sebe. Žiadny súper nebol na dohľad, tak sme sa venovali akurát nácviku streľby (Milan, Piro), overovaniu si, či sme ešte nezabudli korčuľovať (Roman, Andrej) a naťahovaniu kľúčnych kostí (Palo). Keď sa okolo tretej poobede do šatne súpera začali trúsiť prví hráči, väčšina hráčov Mad Vipers už len sedela na striedačke a oddychovala. Súper sa dostavil v hojnom počte, aj so svojimi najväčšími osobnosťami Jarom Obšutom a Andrejom Podkonickým. Keďže nemali tmavé dresy, dali sme im nejaké naše staré a mohli sme ísť hrať. Už prvé striedanie naznačilo, v akom tempe sa asi zápas bude odohrávať. Nastúpili sme bez rešpektu a hneď v úvode zápasu Roman Cichra (2) nedal brankárovi súpera šancu. Palo "Čára" zvýšil na dva nula a na tvárach hviezd zámorských súťaží sa zračilo prekvapenie.

 

 

Palo Tomeš a Roman Cichra na obede

Bežala asi 15 minúta zápasu, keď nám došli sily. Keďže naša letná príprava spočíva akurát tak v občasnom posedení u Pira v pizzerii, alebo mentálneho posilovania, ani kapitánových 10 kilometrov behu denne nás nezachránilo. Súpera sme sa však bojovne držali, skóre bolo viac-menej vyrovnané, a až ku koncu zápasu sa začali prejavovať skúsenosti a hlavne lepšia kondícia súpera. 

Konečný výsledok nie je podstatný, hral sa rýchly a zo strany súpera aj pekný kombinačný hokej, ktorý potešil diváka. Mad Vipers nastupovali v zložení: Jožko Golonka, Tomáš Thron, Radúz Dula a Jaro Škrovánek v obrane a zloženie útokov bolo nasledovné Andrej Kochan - Palo Tomeš - Palo "Čára"  a Milan Treichel - Roman Cichra (3) - Andrej Dula. Andrej Gerstner pomáhal súperovi, keďže nás bolo akurát 11. Brankárov poskytli miestni a v prvom zápase ich bolo obidvoch treba len pochváliť, keďže pochytali veľa vyložených šancí (hlavne ten náš).   

Jaro, Roman, Radúz, Milan a Palo pred zvolenským štadiónom 

 

            Unavení, hladní a dobití, sme sa išli najesť do nášho penziónu, kde sa konali konzumné orgie. Každý si doprial polievku, šalát, hlavné jedlo, dezert, zaliali sme to    radlermi, vineou, pivom a všetkým tekutým, no proste majiteľ z nás musel mať radosť. Neskôr večer sme ešte išli pozrieť na hlavné námestie vo Zvolene, ktoré je veľmi pekne obnovené (až na tie osvetlené stromy), chvíľu sme posedeli v podniku na korze, kde nám opäť náš chlapec pre všetko Roman Cichra (4) zariadil výbornú a hlavne hlasnú hudbu a netradične sme sa už tesne po polnoci odobrali spať (no jasné že sme ešte pred spánkom odskočili na pár hambáčov a hotdogov).

Na druhý deň sme mali objednané kráľovské raňajky a nikto ich samozrejme nechcel zmeškať. Dokonca aj Palo, ktorý si inokedy dopraje aspoň 12 hodín spánku sa včas prebudil, aby sa mohol zúčastniť na najdrahších raňajkách v našej hokejovej kariére. 

 

Palo, Radúz, Jaro, Roman, Milan a Jožko doplňujú kalórie po zápase

  

        Druhý priateľský zápas sa konal od 10 do 12 hodiny predobedom. Keďže náš súper nebol po prvom vzájomnom stretnutí spokojný s výkonom brankára, rozhodli sa povolať do brány Petra Budaja, hráča Colorado Avalanche. A to už bola trošku iná káva. Treba poznamenať, že hlavne naší útočníci nemajú veľa skúseností zo zápasov proti takýmto kvalitným brankárom a preto sme ho za prvú polovicu zápasu prekonali len 2 krát. Štastní strelci boli kto iný ako Roman Cichra (5) a Palo "Čára". Náš brankár Marek Kuril podal vynikajúci výkon, blysol sa niektorými neuveriteľnými zákrokmi (spomenúť treba likvidáciu nájazdu Andreja Podkonického) a zožal pochvalu od brankára súpera, ako aj od Jara Obšuta.

Tento zápas sa niesol v podobnom tempe ako ten predchádzajúci. Mad Vipers sa prezentovali dobrým výkonom, kombinačné akcie boli podstatne lepšie ako deň predtým a niektorí sme dokonca aj vládali trochu korčuľovať. Palo Tomeš svojimi typickými kľučkami motal súperovi hlavu, Andrej Dula a Milan Treichel prejavili svoju zohratosť a prezentovali sa niekoľkými peknými akciami aj s gólovou koncovkou, Jóži-Baum Golonka dal svoju tvrdosť pocítiť aj Jarovi Obšutovi, Jaro Škrovánek alias Energizer Bunny podal jeden zo svojich najlepších výkonov, Radúz Dula sa pri technicky skvele vybavených súperoch nestratil, párkrát dokonca sám zastavil útoky súpera, Roman Cichra (6) a Palo "Čára" sa prezentovali najmä skvelou koncovkou.

V tomto zápase dal o sebe vedieť Jaro Obšut, čo bolo pravdepodobne následkom súvislého podpichovania Jožkom Golonkom. Zaznamenal celkovo 6 gólov a 6 asistencií, je však treba spomenúť, že tieto úspechy dosiahol prevažne v čase keď Jožko vysedával na striedačke.

 Marek Kuril v drese Mad Vipers, spolu s Petrom Budajom, vtedy brankárom Colorado Avalanche    

   

  

Obidva zápasy sa niesli v priateľskom duchu, na ani jednej strane neboli nejaké očividné fauly, a v prípade že sa niečo podarilo, nasledovalo ospravedlnenie. Týmto by sme sa zúčastneným chceli poďakovať za vynikajúci tréning a dúfame, že si s nimi budeme môcť takto zahrať každé leto.

Na fotografii sa v strede v modrom drese Mad Vipers nachádza Andrej Podkonický, vedľa neho v žltom drese Jaro Obšut, v popredí kľačí brankár Peter Budaj. 

 

 

 

Na fotografii nie sú Andrej Kochan, Andrej Gerstner a Tomáš Thron, ktorí nemohli zostať na druhý deň vo Zvolene, Jožko Golonka, ktorý v tomto momente flákal po striedačke a Andrej Dula, ktorý ako vždy musel fotiť....

 

        Sústredenie bolo obrovským úspechom a preto sme okamžite naplánovali druhé, niekedy v polovici augusta, kde si opäť budeme mať možnosť zahrať s hviezdami prvej kategórie. Len či už potom nebudeme na tú Interligu pridobrí......

                                                                                                   

 

 

 

 

 

 

Jaro"Obi" Obšut, za ním Radúz Dula a Jaro Škrovánek