Swing Cup 2005 - Žďár nad Sázavou

18-20.03.2005, Žďár nad Sázavou (ČR) 

 

Hore zľava: Ivan Jordanov,Jožko Golonka,Andrej Dula,Milan Lehotský,Moja Škrovánek,Peťo Řehulka,Radúz Dula,Ďuro Trúchly

Dole zľava: Roman Cichra, Milan Treichel, Miro Hriz, Jaro Škrovánek a brankár Tomáš Mikuš 

Po skúsenostiach z predošlého neodohraného turnaja sa nám na tento, po všeobecnom prekvapení, podarilo zohnať až 12 hokejistov a jedného brankára. Ždár, na rozdiel od iných turnajov, je celkom blízko, napriek tomu sme vyrazili uz v piatok, aby naše sobotňajšie weekony (hralo sa len v sobotu) mali nejakú fazónu. Večer pred, sme sa ešte trochu posilnili a keď nás vyhodili z inak veľmi príjemnej hotelovej reštaurácie s veľmi prihriatou obsluhou pokračovali sme vo veľmi „tichom“ družnom prekrikovaní na chodbe hotela. Po asi pol hodine, sa pri Milanovi otvorili dvere a jedna „neprebudená“ teta sa vyziapala na Milana. Ešte, že pri tých dverách stál Milan, na ktorého sa len tak niekto neosopí, poznamenal Miro, „keby som tam bol ja, asi by mi jednu uje....la“... Najlepšia však na celom zariadení bola veľmi ochotná recepčná, starajúca sa o poriadok, bola ochotná urobiť aj inšpekciu v sprchách... Ešte, že sme stihli predtým odtiaľ vypadnúť. Po výdatných raňajkách, na ktoré Romana a Ďura pozval personál hotela (lebo nepostrehli, že za 11 lístkov raňajkovalo 13 ľudí), ale asi mali za sebou bujarú noc, sme nastúpili na prvý zápas proti El Gordo Stars.

 MAD VIPERS vs. EL GORDO STARS 3:2 

(Jordanov, Cichra, Škrovánek J.) 

Najlepší útočník turnaja: Ďuro Trúchly

Už klasický problém sa nám stále nepodarilo prekonať. Po rozpačitom úvode z našej strane sme prehrávali 0:1. Potom sme sa trocha otriasli a už bolo 3:2. Výhodou turnaja, ktorý sa hrá na hrubý čas je v tom, že každé zakázané uvoľnenie, ale aj vylučovanie trvá minimálne 20 sekúnd, a tak sme jednoducho koniec zápasu odzdržovali. Treba však povedať, že El Gordo Stars malo viac šancí, v bránke nás podržal Miky, aj keď druhý gól súpera bol dosť kuriózny -  sťahovačka rovno medzi nohy, ktorá išla úplne pomaly. Na šťastie, sme však zápas vyhrali a zapísali plný počet bodov. Naša turnajová zostava (oslabená o stále zraneného Asistenta a jedného z lídrov produktivity v prepočte na zápas hlohoveckej ligy, Pala Tomeša): Obrana: 9 Andrej Dula a 69 Milan Treichel, 68 Jaro Škrovánek a 29 Jožko Golonka. Nakoľko nám chýbal jeden útočník boli útočníci rozdelený do štyroch párov, teda 6 krídiel a 2 centre: centre: 30 Roman Cichra a 79 (inak #11) nová posila z konkurenčného teamu hlohoveckej ligy – Ďuro Trúchly. Krídla: 91 Majo Škrovánek a 25 Peťo Řehulka, 5 Milan Lehotský a 38 Ivan Jordanov, 55 Radúz Dula a 11 Miro Hriz. Na postup zo skupiny teoreticky stačilo jedno víťazstvo, avšak lepšie, z pohľadu časového rozpisu bolo postupovať z prvého miesta, a teda druhý zápas v skupine vyhrať. 

MAD VIPERS vs. RED INDIENS Moravský Krumlov 3:2 

(Hriz, Trúchly, Cichra)

Heslom dňa sa stal výsledok 3:2, keď aj v druhom zápase sme vyhrali týmto pomerom. Treba však povedať, že už sme odviedli lepšiu hru, aj keď výsledok o tom veľmi nesvedčil a mrzel nás kopec nepremenených šancí, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani náš reprezentačný team Slovenska. Výhra nad „červenými indiánmi“ znamenala víťazstvo v skupine a postup z prvej priečky do semifinále o postup do finále. 

Semifinále MAD VIPERS vs. BŘÍTNICI PRAHA 1:2 po samostatných nájazdoch

(Jordanov)

 

Foto zo semifinále

 

V tomto zápase sme potrebovali vyhrať, aby sme hrali finále, teda o prvé miesto. Viedli sme síce pekným gólom Jordyho, ale krátko na to súper vyrovnal a začal nás vo všetkých častiach hry prevyšovať, na šťastie však nie v strieľaní gólov. Zápas sa nepredlžoval, nasledovali okamžite 3 samostatné nájazdy. Prvý išiel súper nájazd medzi betóny, inak predtým výborne chytajúceho Mikyho premenil. Na druhej strane Miro Hriz neuspel, keď mu celkom nesadla strela medzi betóny z krátkej vzdialenosti. Ďalší samostatný nájazd súpera už mohol veľa rozhodnúť a aj rozhodol, keďže rovnako ako prvý hráč pražského teamu aj tento skóroval medzi Mikyho betóny. Celá ťarcha potom padla na nášho nováčika – Ďura. Ten krásnou strelou do „vinkla“ len tesne minul pravý roh bránky, a keďže sa hralo na 3 strieľania a po prvých dvoch bolo 2:0 v prospech súpera, do finále postúpili Břítníci. Pri tomto zápase ešte treba povedať, že za stavu 1:1 hra nabrala na tvrdosti, čo si odniesol okrem iného Miro, ktorý obdržal ukážkový hit na modrej čiare súpera, po ktorom ostal ležať na lade. Pomstychtivý Milan to však len tak nenechal, v niektorom z ďalších striedaní súperovi prichádzal pomaly puk k modrej obrannej (našej útočnej) kde mal stáť, ale nestál Milan. Ten sa rozbehol, s náznakom streľby, na čo sa súperov útočník začal stavať, ale v tom si uvedomil, že to ešte stihne vypichnúť, a to sa mu stalo osudným. Milan sa asi stotinu sekundy pred strelou rozhodol, že si radšej pekne „hitne“, čo ovšem súper nepochopil a s vystretou rukou, prikrčený, sa blížil k puku. V čase stretu nenamerali ani jednému z vodičov alkohol v krvi, ale súpera odniesli spoluhráči na striedačku a zápas nedohral. Rozbehnutý Milan ho trafil v predklone čistým hitom niekde v oblasti kľúčnej kosti, treba pripomenúť, že aj súper mal, aj keď menšiu, rýchlosť. Nasledovalo vylúčenie, ktoré síce nebolo celkom oprávnené, ale keďže rozhodcovia posúdili čistý hit na Mira chvíľu predtým ako faul, aj toto faul musel byť. Na koniec treba ešte spomenúť pražský team Břítníci (link na ich stránku je v našich linkoch). Tento čudný názov je len pretvárka, originál sa tento team, hrajúci 8 divíziu pražskej ligy amatérov volá: Hokejový Oddíl Velmi Nadaných Amatérú v skratke jednoducho H.O.V.N.A.Takže také sračky nás porazili... L. Večer potom prebehla už tradičná zábava v miestnom Swing Pube (patrí organizátorom turnaja) s pečenými kolenami, ktoré boli vynikajúce. Pozreli sme si aj niektoré vybrané zápasy, bohužiaľ náš semifinálový chýbal, inak by sme Vás radi potešili videami z tohto zápasu. Takto iba fotografie, ktorých viac je vo fotogalérii. Ďalšie fotografie, aj zo semifinálového zápasu nájdete na stránke Břítnikov. Prehrou v semifinále sme si zabezpečili pekné 3. miesto a už „tradične“ sme kasírovali cenu najlepšieho útočníka, ktorú, spolu s podložkou na spanie, fernetom (ktorý sme na jeho česť ešte pred večerou vypili) dostal Ďuro Trúchly. 3. miesto nie je celkom spokojnosť, ale nakoľko účastnícke teamy za rok značne posilnili, je to po minuloročnom 5. mieste celkový postup.

 

 

Majo Škrovánek a Roman Cichra sa tešia z postupu z prvého miesta

 

Miro Hriz a Ďuro Trúchly pochovávajú naše nádeje nepremenenými trestnými strieľaniami