Horný rad zľava: Ďuro Truchlý, Roman Cichra, Palo Tomeš, Tibor Eršek

Stredný rad zľava: Radúz Dula, Milan Treichel, Jaro Škrovánek, Ďuro Korchaník, Milan Luongo

Dolný rad zľava: Andrej Kmeťo, Andrej Dula

Celkom netradične, pred prvým tréningom, pred úplným začiatkom sezóny sme sa rozhodli (asi 7 ľudí), že sa zúčastníme amatérskeho turnaja, na ktorý nás pozvali cez našu webstránku. V tom čase sa nedalo ešte tušiť, že zohnať ďalších 3 hráčov môže byť až taký problém. Na úvod klasicky a vôbec nie prekvapivo, nám dal košom „malý milko“ #11 (asi mu to číslo znárodníme a dáme niekomu, kto na turnaje chodí) a tak sme si klasicky povedali: „čo ti......???“ malý milko by išiel aj na turnaj aj na sústredenie? No jasneeeeeee, že nie, odhlásil sa aj z turnaja a aj zo sústredenia, lebo išiel radšej na nejakú dovolenku... Druhý klasik tiež na seba nenechal dlho čakať, a poslal SMS z CZ že čo DPC by on chodil na turnaje a že zostáva v CZ a že na sústredenie tiež nejde. Po tom ako sa nemohli (alebo nechceli) uvoľniť aj Gero, Tomáš, Ičo, Pyro, či Majo Banáš, nebohý J.G. asi hodil svoj telefón do kanála a Majo dal prednosť koncertu Anastacie /???!!!???/ sme siahli do hlbokých zásob a posilnil nás Andrej z Drivers, Ďuro Korchaník a Tibor Eršek, ktorý sa práve pripravoval pri Plzni. Pôvodne sme mali rezervovanú ubytovňu, ale po jej zhliadnutí sme si radšej 200 kačiek priplatili a bývali sme v celku luxusnej v hotelovej časti štadióna. Jedinou nevýhodou bola veľmi silná klimatizácia, ktorá pár ľuďom vadila. Náš klasický nepriateľ /teta na recepcii/ sa tentokrát ukázal ako vcelku prijateľný súper a po krátkej porade s pánom vedúcim nerobila žiadne problémy.  V celku pekný štadión, v meste, ktoré malo len jednu ulicu sme našli určite najľahšie zo všetkých štadiónov. Je to totiž prvá budova za tabuľou „Veľké Popovice“ – the home of Veľkopopovický Kozel. Tak hneď po ubytovaní sme okúsili, že Kozlík je naozaj jedinečné pivo (10 korún za malé). Potom sme ešte pred spaním využili luxus našich izeb a pozreli si Scary Movie, ktoré nás naviedlo na tú správnu atmosféru. Prvý zápas sme hrali až o 10.00 tak sme sa v kľude vyspali a nastúpili. Ešte pred nástupom však nastal pre nás veľmi netradičný problém: aj súper aj my sme mali čierne dresy, to sa nám ešte hádam nestalo. Nevadí, súper si tie jeho handry otočil, a  my sme mohli ukázať našich ctených sponzorov.

Roman Cichra pózuje pred štadiónom počas prestávky medzi zápasmi

MAD VIPERS – LIBCHAVA PREDATORS

5:2 (Kmeťo /Dula R./, Dula A. /Cichra/, Kmeťo, /Dula A./, Tomeš /Truchlý/, Korchaník /Tomeš/)

Začiatok zápasu nás zastihol v prázdninovej, teda žiadnej forme. Pravdepodobne to bol následok tradične zanedbanej letnej prípravy. Niektorí hráči stáli na korčuliach po dvoch mesiacoch a veru bolo to vidieť. Našťastie súper bol na tom podobne. Súper, napriek tomu, že v interlige by asi nevyhral žiaden zápas, nás tlačil.. Dlho však netrvalo a v jednej nátlakovej akcii sa po prihrávke Radúza uvoľnil Andrej Kmeťo a blafákom nedal šancu brankárovi. Aj druhý gól padol po podobnej akcii, keď Andreja Dulu vysunul Roman Cichra presnou nahrávkou na päty s odrazom od mantinelu a oddýchnutý Andrej nedal tradičnou strelou do pravého vinkla brankárovi /hráčovi oblečenému do brankárskeho výstroja/ šancu. Súper síce vyrovnal na 2:2 – dvomi náhodnými gólmi, ale to len na chvíľu, potom sme sa do toho dostali. Druhá päťka v zložení Kmeťo-Cichra-Dula A., Škrovánek-Dula R. predviedla rozhodujúcu akciu a po menšom sóle Andreja Dulu a jeho následnej prihrávke Andrejovi Kmeťovi sa posledne menovaný nemýlil a víťazný gól bol na svete. Za najlepšieho hráča vyhlásil Palo Tomeš Andreja Dulu /stále tomu neverím :-)/

Andrej Dula strieľa, hráči súpera sa prizerajú

MAD VIPERS – HC KOŇE ČESKÝ RÁJ

7:3 (Tomeš /Truchlý/,  Tomeš /Truchlý/, Cichra /Dula A./, Cichra /Dula A./ Cichra /Kmeťo/, Korchaník /Treichel/, Tomeš /Treichel/)

Koníci boli v našej skupine najslabším teamom, a tak sme celkom s ľahkosťou zvíťazili, mrzieť mohli len góly, ktoré určite do našej bránky nemuseli padnúť. V zápase obe päťky spoľahlivo skórovali a blysli sa najmä hráči hrajúci na poste centrov, teda Palo Tomeš a Roman Cichra, ktorí obaja zaznamenali hetrik. Luongo v bráne sa zatiaľ len zabiehal, lebo aj pre neho bol tento turnaj prvým vstupom na ľad v tejto sezóne a jeho zákroky sa začínali postupne zlepšovať. 

Diplom a pohár za prvé miesto

Treba spomenúť že na tomto turnaji sa po prvýkrát ujal funkcie „zostavovača“ útokov a obrán asistent Palo Tomeš, ktorý po dlhých úvahách spôsobených obmedzeným výberom hráčov nakoniec zostavil päťky nasledovne:

Brankár: Milan Luongo /Tu nemal Palo moc na výber/

Prvá päťka: Tibor Eršek - Milan Treichel, Ďuro Korchaník – Palo Tomeš – Ďuro Truchlý

Druhá päťka: Radúz Dula – Jaro Škrovánek, Andrej Kmeťo – Roman Cichra – Andrej Dula

Roman sa ešte stále učí ovládať svoj CyberShot

Päťky sa počas turnaja viac-menej nemenili, nastali len drobné kozmetické úpravy a napodiv neprišlo k spochybňovaniu Palových rozhodnutí ani na ľade ani mimo. A to ani pri trestných strieľaniach, čo naozaj stojí za zmienku! 

MAD VIPERS – ATST PRAHA

4:2 ( Treichel, Tomeš /Truchlý/, Tomeš /Korchaník/, Tomeš /Korchaník/)

Súboj o postup do finále bol určite najťažším zápasom, ktorý nás v skupine čakal. A aj to tak vyšlo, že oba teamy mali po 2 víťazstvá a víťaz tohto duelu, si zabezpečil postup do finále, teda najhoršie 2. miesto. Súper mal 1 veľmi dobrého a extrémne tvrdého hráča. Najprv si ho vyskúšal 110 kilový Milan /dovolenka sa odrazila na ďalšom náraste Milanovej ehm svalovej hmoty/, ktorý po chcenom strete s ním skoro spadol z nôh avšak súper korčuľoval ďalej. Potom po kľučke na Jara sa mu do cesty postavil o 30 kíl ľahší Andrej, ale neskončilo to pre neho veľmi dobre, nakoľko súper s číslom 10, postavou pripomínajúci Richarda Zedníka, síce puk stratil, ale rovnováhu nie. Andrej si pozrel štadión z každého uhla /pri náznaku salta/ a potom skončil na ľade. Hit vyzerajúci skoro na odvoz na ARO však Andrej aspoň dočasne rozbehal a gól nebol. V rebríčku inkasovaných hitov Mad Vipers sa zaradil na druhé miesto, za vedúceho Mira Hriza, za strom na turnaji v Žďáre nad Sázavou /tento hit má krycí názov Ježiš, podľa polohy ktorú malý Mirko zaujal po ňom na ľade/. Toto bol rozhodne zápas prvej päťky, nakoľko táto zabezpečila všetky 4 góly. Veľmi všetkých (okrem súperovho brankára) potešil Palo, ktorý si spomenul na svoju formu pred zranením a súkal góly ako na bežiacom páse. Treba povedať, že okrem 3 ktoré dal, dal ešte jednu tyčku a 2 šance išli veľmi tesne vedľa. Po zápase hráči súpera reklamovali u rozhodcu, že Milan niekoho fauloval cross-checkom, ale ani to nič nemenilo na tom, že sme sa dostali do finále.

finále: MAD VIPERS – BLOC

2:1 po samostatných nájazdoch (Tomeš /Treichel/)

Finálový zápas sa prelieval zo strany na stranu, ale stav bol stále 0:0 až do 12tej minúty. Obe mužstvá pozorne bránili, súper nás jemne tlačil, my sme však mali pár samostatných nájazdov, v tom čase však bohužiaľ bez úspechu. Až okolo 12 minúty to prišlo, po dlhšej skrumáži pri našej bránke sa puku zmocnil Milan a nezaváhal, prihrávkou, ktorá letela vo výške pása ale spadla presne na útočnej modrej našiel Pala, ktorý napriek dobrému brankárovi v bráne súpera nezaváhal a vycvičil ho už tradične pekným blafákom do bekhendu. Dlho však radosť netrvala a súper v 17- tej  minúte vyrovnal po chybe pri striedaní a po chybe obrany. Posledné 3 minúty bol zápas tvrdý boj o každý kúsok ľadu. Mrzela nás najmä šanca Andreja Dulu po prihrávke od Romana Cichru spoza brány, ale aj nepremenený nájazd Pala Tomeša. 15 sekúnd pred koncom nepremenili postupne Palo, a obaja Ďurovia šance, a tak sa zápas dostal k samostatným nájazdom. Na našej strane sa prebudil brankár Luongo, na strane súpera bol asi druhý najlepší (po našom) brankár turnaja, nejaký junior. Palo napísal na súpisku trestných strieľaní nasledovných hráčov: 1. Andrej Dula, 2. Ďuro Truchlý, 3. Palo Tomeš, 4. Roman Cichra, 5. Jaro Škrovánek. Po prvých 2 nájazdoch nezaváhal Andrej, ktorý úkážkovo trafil pravý horný vinkel, ale aj hráč súpera úspešne premenil svoj pokus. Po ďalšom páre nájazdov sme gólom prebudeného Ďura Truchlého, rovnako do pravého vinkla, viedli 2:1, potom ako Milan Luongo ukážkovo betónom zavrel najlepšieho hráča súpera. Palo Tomeš sa hanbil dať tretí pravý vinkel Mad Vipers po sebe a dal radšej ľavý, po čom sa už brankár súpera cítil ako v deň otvorených vinklov. Roman potom nepremenil, ale Luongo sa zaskvel a chytil nájazd kapitána nášho súpera. Zápas sme vyhrali 3:1 na samostatné nájazdy a Mad Vipers si po dlhšej dobe zopakovali víťazstvo na turnaji!

Andrej Dula tradičnou strelou do pravého horného vinkla dáva na 1:0

Ďuro Trúchly podobne pravý horný vinkel, 2:1

Palo Tomeš blafák do ľavého vinkla, 3:1

Roman Cichra strelou pomedzi betóny neuspel, ale stav 3:1 na trestné strieľania stačil na víťazstvo

Po prebratí pohára a diplomu za víťazstvo na Kozel Cupe 2005 sme sa potešili aj vyhláseniu Pala Tomeša za najlepšieho hráča turnaja, čo mu určite prináležalo, nakoľko si zo 4 zápasov odniesol 10 bodov, za 9 gólov a jednu asistenciu. Pevne veríme, že si túto fantastickú formu udrží aj do Hlohoveckej Interligy.

Napriek vehementným protestom nášho jediného pracujúceho kapitána sme sa rozhodli využiť navigačné zariadenie na Romanovom aute, a vyrazili sme osláviť víťazstvo do Prahy, na Václavák. Navigačný systém síce fungoval, len mu vo výrobe zabudli povedať, že Dunkin Donuts už na Václaváku nie je. Tak sme si aspoň vypočuli pripitých účastníkov CzechTek, ktorý ešte nemali dosť policajnej brutality a vykrikovali na policajtov aj na Václaváku a zasadli sme do Subway, kde nás obslúžila ehm príťažlivá Slovenka, ktorá tam brigádovala. Na koniec sme z matky Přahy vyrazili krátko pred jedenástou, v BA sme boli pred 2 am, krásne zničení a rozospatí a niektorí aj ľahko pripití! Lepší úvod do sezóny sme si nemohli ani predstaviť a teraz nám už len ostáva dúfať že na tento úspech nadviažeme na ďalších turnajoch a v Interlige. Športu zdar!