Mad Vipers Las Vegas & San Diego Trip 2007 - 14.10.-27.10.2007

České Budějovice? Veľké Popovice? Levice? Nové Zámky? Ešte niekoho napadá nejaké mesto/dedina/diera kde sme nevyskúšali zimný štadión? Čo takto Las Vegas, štát Nevada, USA? Minulý rok sa to pár hráčom Mad Vipers podarilo, tento rok sme výlet dotiahli do cestovateľskej dokonalosti. Hokejový turnaj môže byť síce dôvod návštevy krajiny Georgea Busha, ale na 2-týždňový pobyt je to nedostatočný dôvod. Pridali sme k tomu kasína, kluby, kolotoče a vilu na pláži v San Diegu a už nikoho zamestnávateľ, šéf alebo mamina nemohli mať proti našej expedícii žiadne námietky. Hoci dôvodom návštevy bol hlavne hokejový turnaj, nakoniec sa zúčastnilo 24 ľudí, z toho 13 hokejistov /hokejisti je silné označenie, dohodnime sa na ľuďoch v hokejovej výstroji, ktorí už niekedy hrali hokej v akejkoľvek forme – aj na PlayStation sa počíta/.

Day One – October 14th 2007 – prílet a Hooters  

Parkovisko pred Istropolisom bolo beznádejne vypredané a tak sme náš trip museli odštartovať na netradičnom styčnom bode – pred štadiónom Ondreja Nepelu v Bratislave. Šofér slečny Daisy chcel naložiť našu batožinu ale keď ju zbadal tak radšej zaliezol do autobusu a nechal to na nás. Cesta na letisko prebehla bez problémov a dokonca aj lietadlo do Paríža sme bez problémov stihli. Horšie to už bolo na CDG letisku v Paríži, kde sme na prestup mali 40 minút. Slečny s vysielačkami nás zháňali po celom letisku a tušiac, že ide o celebrity medzinárodného významu, dali skomoleniny našich mien aj na tabule na letisku. Odlet lietadla sme tým pádom museli ešte o pár minút odložiť, kedže väčšina z nás si chcela svoje meno na navigačnej tabuli vo Francúzsku zvečniť. Let do USA bol pokojný, na objednávku Pala Tomeša, ktorý letel prvý krát v živote a vopred všetkých upozornil, že si nepraje žiadne turbulencie ani iné akčné prvky typického letu cez Atlantik /alebo Tichý Oceán? – 50 percent ľudí si to aspoň myslelo/. Prílet a príchod do hotela Travelodge v Los Angeles bol pohodový, rovnako ako aj požičanie troch bielych 15-miestnych autobusov a otestovanie našej novej navigačnej techniky, ktorá nás okamžite miesto do hotela naviedla do černošskej štvrti v Los Angeles.  Afro američania nás považovali za agentov /3 biele autá s fóliami idúce za sebou/ FBI, prípadne NSA, takže hromadne zatvárali okenice a splachovali tvrdé i mäkké drogy. Na večeru sme sa rozhodli ísť do Hooters a skontrolovať pravdivosť chýrov, že tu robia čašníčky s najlepšími kozami v USA. Patres mal narodeniny a tak sme mu vybavili menšiu Hooters Celebration, pri ktorej držal v hube styrofoamový kelímok a mával táckami okolo seba, na veľké pobavenie všetkých hostí podniku. Prekvapil nás 80 dolárový povinný tip na účte, ale naštastie Dano Čapo dohliadol na to aby každý zaplatil, to čo vypil, respektíve zjedol.

Day Two – October 15th 2007 – Hockey Monkey a Vegas

Na druhý deň bol v pláne jeden bod, ktorý by mal zabrať 2 hodiny, ale my sme mu vďačne obetovali celý deň – návšteva hokejového obchodu Hockey Monkey, kde na nás čakala chrumkavá krabica hokejových vecí v celkovej hodnote asi 15 tisíc dolárov, o ktorých si manželky, priateľky a rodičia mysleli, že idú na hotel, jedlo a pitie v drahej kapitalistickej Amerike.  Nehokejisti hundrali, ale bez výstroje sa nedá hrať a tak sme mali dobrý dôvod ostať dlhšie. Niektorí sa cítili ako Alenka v krajine zázrakov a donekonečna skúšali výstroj, ktorá predstavuje jediný spôsob zlepšenia našich výkonov na ľade. Večer sme vyrazili do Vegas a okolo polnoci dorazili do hotela Stratosphere, ktorý sa stal našim prechodným domovom na najbližších 6 nocí.   

Day Three – October 16th – Prvý deň vo Vegas

Všetko treba začať zľahka a tak sme prvý deň zobrali športovo. 5 centové automaty, all you can eat bufety, rozkukávanie a žiadny hokej. Aj nakupovanie ostalo na vedlajšej koľaji, keďže Tommy Hilfiger outlet zaznamenal len 300-percentný nárast tržieb. Verte, neverte, väčšina účastníkov nášho zájazdu túto značku považuje za garanciu kvality a robí radosť mexickým majiteľom húfnym nakupovaním tričiek, svetrov, ponožiek a treniek. Večer sme dali na radu našej vyslankyne vo Vegas Evy, ktorá nám poradila skočiť do klubu Blush v najdrahšom hoteli Wynn.  V zložení Matej, Patres, Korči, Trnďo Palo a Andrej /prví dvaja menovaní čoskoro odpadli/ sme sa vydali preskúmať nočný život vo Vegas, samozrejme za účelom spravodajstva pre zvyšok našej tlupy. V podniku sme sa vzhľadom na luxusnú úroveň zmenili na oceliarskych magnátov zo Švajčiarska a farmaceutických podnikateľov z Holandska :) V Blushi sme ďalej spoznali rôzne dobroty, sladkosti a candy, ale vzhľadom na príliš vysoké ceny sme sa rozhodli večer zakončiť spoznávaním rôznych kultúr od thajskej, cez rumunskú, bulharskú, ruskú a filipínsku. Najviac vyťažil Korči, ktorý po návrate do kasína odčinil všetky straty a spôsobil kasínu v Stratosfére prvú vážnu škodu vo výške 300 dolárov.

Oh, theres blackjack and poker and a roulette wheel.
A fortune won and lost on every deal.
All you needs a strong heart and a nerve of steel.
Viva las vegas.
Viva las vegas.

Day Four – October 17th – Prvý dotyk s ľadom

Majiteľ zimného štadiónu Vasilij nám ponúkol 1 a pol hodinu ľadu na rozkorčuľovanie a toľko novej výstroje pokope snáď ešte nikto nevidel. Nablýskané korčule, nové hokejky, ligotavé prilby a výrazná zelené páska musela byť pastvou pre oči všetkým okoloidúcim. Hokej už menej.  Po 90-tich minútach sme boli zrelí na uterák a jediné na čo sily ostali bolo nakupovanie v Tommy Hilfinger outlete /pozor! Možné výslovnosti slova Hilfiger oscilujú od správneho Hilfiger, cez nemecké Hilfinger až po petržalský Hilfindžer/ - všetky varianty sú samozrejme správne a označujú obľúbenú nacionalistickú značku s americkou zástavou v znaku, šitú najčastejšie v Bangladéši a Thajsku. Večer sme opäť na doporučenie vyskúšali nočný klub PollyEsther’s v našom hoteli, kde majiteľ podniku Hugo oslavoval narodeniny a my sme sa dostali aj na americký booom. Víťazom večera sa stal Luongo, na ktorého tanečné kreácie leteli baby ako muchy na med. Polovica osadenstva ostala v kasíne a vrátila výhry z predošlého dňa a druhá polovica sa odobrala na prehliadku drahokamov do múzea s názvom Saphirre. Ešteže nás manažér Patres zachránil pred zbytočnou pozornosťou, ktorú sme tam priťahovali, jediný ktorému sa podarilo uniknúť bol Matej, ktorý zistil že černé neni bílé.

Day Five – October 18th – Prvý zápas proti Seattle Bears  

Náš prvý zápas sa odohral v aréne, ktorá sa nachádzala priamo vnútri kasína! Súperom z kategórie prijateľných bol Seattle Bears, ktorý podobne ako my štartovali v druhej divízii z ôsmich, ktoré sa zúčastnili turnaju. Kapitánske C-čko na žiadosť Pala Tomeša prebral Andrej Dula, najmä kvôli lepšej angličtine a hroziacim diskusiám s rozhodcami. Palo a Andrej zložili pätky nasledovne: Milan Páleš v bráne, obrany Milan Lehotský-Radúz Dula, Tibor Eršek-Viktor Borčin, Ičo Brngál. Útoky na prvý zápas boli: Milan Treichel-Palo Tomeš-Andrej Dula, Martin Bokor-Roman Cichra-Tomáš Kordula a Jano Borčin-Milan Kubizniak-Tibor Pastorek. Nehrali sme ani dobre, ani zle, na súpera to však bohate stačilo. Najlepším hráčom bol Milan Lehotský, ktorý s prehľadom zastavoval útoky súpera a ťahal útoky opačným smerom. O 5 gólov sa postaral prvý útok, jeden gól zaznamenal druhý útok. Úlohou tretieho útoku bolo najmä brániť a v tomto zápase to aj splnil.

Mad Vipers: Seattle Bears   6:2

Tomeš /Lehotský, Treichel/, Treichel /Dula A.,Tomeš/, Tomeš /Treichel, Dula A./, Bokor /Kordula/, Treichel, Dula A. /Tomeš, Lehotský/

Day Six – October 19th - Vytriezvenie

Po úspešnom vstupe do turnaja, pre Mad Vipers dosť netradičného sme sa už tešili na nášho ďalšieho súpera, San Diego Stars. Podobne ako v prvom zápase sme mali raketový nástup do zápasu, keď prvý útok skóroval opäť hneď v prvom striedaní.  Malá zmena v zostave a nevýrazný výkon druhého útoku v prvom zápase nás prinútil presunúť Milana Treichela do druhého útoku a miesto neho putoval do prvého útoku Tomáš Kordula. Korči spolu s Palom Tomešom vypracovali akciu spoza brány súpera a Andrej Dula so šťastím prekonal brankára súpera, ktorý patril k nalejpším hráčom na ľade ako sa neskôr ukázalo. Bohužiaľ na dlhú dobu to bolo z našej strany všetko. Prvú tretinu sme ešte zvládli, ale v závere súper vyrovnal. Druhá a tretia tretina boli z našej strany katastrofálne, a súper šťastnými gólmi trestal. Keď v tretej tretine brankár Milan Páleš pustil gól z celého ihriska, bolo nám jasné, že dnes nie je náš deň. Milan Treichel ešte skorigoval skóre a záver sa už len nervózne dohrával keď Andrej Dula a Tibor Eršek zohrievali trestnú lavicu po nešetrných zákrokoch na hráčov súpera. Keďže bol piatok, kasína v Las Vegas sa zaplnili a naše výhry/prehry sa zvýšili. Na stripe sa objavilo viac rozdávačov letákov a pribudli aj hostesky nosiace drinky, no uznajte, v Las Vegas sa naozaj nedá ísť len tak spať.

Mad Vipers: San Diego Stars   2:6

Dula A. /Tomeš, Kordula/, Treichel /Bokor, Cichra/

Day Seven – October 20th – Postup do finále

Tretí zápas sme hrali proti So. Cal South Puck, ktorý mali v znaku Kennyho zo SouthParku.  Odohrali sme proti nim najslabší zápas na turnaji, ale víťazstvo 5:2 nám stačilo na postup do finále, v ktorom sme sa mali opäť stretnúť s našimi premožiteľmi zo San Diega. Pred zápasom vyhlásili Palo a Andrej menšiu súťaž o najlepšieho hráča zápasu, ktorá pomohla nabudiť všetkých a dotiahnuť zápas do víťazného konca. V krátkosti išlo o to, že najlepší hráč zápasu získal právo na jeden /censored/ s /censored/ v /censored/ podľa vlastného výberu. Víťazom sa stal brankár Luongo ale so zmyslom pre povinnosť odložil túto náročnú činnosť na nedeľu večer, kedže na obed nás čakalo finále. Väčšina teamu strávila zvyšok dňa relaxom, podobne ako dni predtým, takže nakupovaním, hazardom a samozrejme jedením v zariadeniach špecializovaných na nízkokalorickú stravu.

Mad Vipers: So. Cal. South Puck   5:2

Tomeš /Dula A., Kordula/, Treichel /Cichra/, Tomeš /Dula A./, Bokor /Cichra, Borčin V./, Dula A. /Dula R., Tomeš/

Day Eight – October 21st – Finále a večerná oslava

V nedeľu o 11:30 nás čakalo finále, na ktoré svoju účasť a pomoc prisľúbili aj Tomáš Trnavský a Juro Truchlý. Trnďovi však čisto hypoteticky začala ísť večer v kasíne anjelská karta a do postele sa dostal až okolo siedmej a vďaka veľkej psychickej vyčerpanosti na finále odmietol nastúpiť. Ďuro Truchlý to dotiahol až do šatne, ale keď sa dozvedel že by nemal hrať s Milanom Treichelom v útoku tak sa rozhodol že predsa len hrať nechce a odmietol nastúpiť. Útoky sme teda zložili podobne ako deň predtým, s tým rozdielom, že na zápas nenastúpili Milan Kubizniak a Ičo Brngál.  Už tradične sme otvorili skóre hneď v úvode zápasu vďaka Palovi Tomešovi a Milan Treichel zvýšil na sľubných 2:0. Potom však rozhodca trošku kompenzoval a dal súperovi dve presilovky o dvoch hráčov, ktoré súper dokonale využil a vyrovnal na 2:2 po prvej tretine. Palo Tomeš zázračným gólom z kolien prekonal brankára súpera a následne jednorukým tečom dosiahol hatrick a vedenie 4:2 pre Mad Vipers. Súper nás v snahe vyrovnať poriadne zatlačil, vedenie sme však poistili dvomi gólmi /jeden dal Korči spoza brány/ a už ani ďalšie dva góly v našej sieti nás nemohli ohroziť. Za najlepších hráčov boli vyhlásený brankár Milan Páleš, obranca Milan Lehotský a útočník Palo Tomeš, ktorý sa stal zároveň aj najlepším hráčom turnaja. S 12-bodmi v štyroch zápasoch ho nasledovali Milan Treichel a Andrej Dula s 9-imi bodmi. Večer po finále si Milan Páleš vybral svoju cenu za najlepšieho hráča a pod dohľadom ostatných spoluhráčov vsadil na platinový eben v Spearmint Rhino’s. Zábava pokračovala až do rána, keďže Tibor Eršek zablúdil v zložitej spleti uličiek a zvyšok teamu sa ho snažil zachrániť pred bulharskými taxikármi a dohadzovačmi. Ešteže Tibor našiel bankomat a to mu zachránilo život.    

Finále:

    Mad Vipers: San Diego Stars   6:4

Tomeš /Pastorek, Treichel/, Treichel /Kordula/, Tomeš /Kordula, Dula A./, Tomeš /Borčin J., Pastorek/, Kordula /Tomeš, Dula A./, Treichel /Lehotský/      

Day Nine – October 22nd – Budem požiarnikom!  

V pondelok ráno nás čakala dlhá cesta autami do San Diega, ktoré ako sme sa dozvedeli ohrozovalo 15 nezávislých požiarov. Cestou sme zastavili na vyslovenú žiadosť Romana Cichru v Mojave púšti, kde sme spravili pár záberov a pokračovali v ceste. Našťastie sa v púšti nikto nestratil ani sme tam nikoho nezabudli, čo mohlo byť následkom toho, že tam zastalo len jedno auto. Možno v prípade ak by v púšti dali pauzu všetky tri autá, domov by sa vracal menší počet účastníkov zájazdu :) V dome na pláži v San Diegu sme mali byť o 16:00, nakoniec sme sa po uzávierkach ciest a zápchach na miesto dostali o pár hodín neskôr, cesta sa však vyplatila, kedže nás čakala luxusná vila s 9-imi spálňami, 9-imi kúpeľnami, len pár metrov od kalifornskej pláže. Ako prvé sme vyskúšali jacuzzi na prízemí a 4. poschodí s výhľadom na more a večer sme venovali relaxu, pivu a Wallmartu.                        

Day Ten – October 23rd – Los Angeles Kings  

V utorok sme vyrazili na cestu do Los Angeles, na zápas LA Kings proti Nashville Predators. Pred zápasom sme všetci podpísali reverzy a sympatická asistentka nám umožnila vstup na ľad kvôli skupinovej fotografii. LA Kings predviedli celkom schopný výkon a nemohúcnych Predátorov vyprevadili 6:0, pričom v zápase hviezdili Ľubo Višňovský a Laco Nagy, určite najmä vďaka nášmu mohutnému povzbudzovaniu, ktoré bolo určite počuť až na ľad z jedného z posledných radov Staples Center. Cestou naspäť sme zblízka videli jeden z požiarov, ktorý horel len 5 kilometrov od našej vily, našťastie však evaukácia nebola nutná. Z tej vily by nás aj tak nedostali :) 

Day Eleven – October 24th – Surfin’ USA 

Na druhý deň ráno sme si požičali neoprény, surfy, bodyboardy a vrhli sa do vĺn Tichého /nie atlantického/ oceánu. Surfovanie si určite zapamätá smoliar Milan Kubizniak, ktorý musel nedobrovoľne vyjsť z vody po zákernom útoku raje, ktorá ho pichla do nohy a ukončila jeho surfové pokusy. Milan sa držal statočne a napriek veľkým bolestiam už po jednodňovom odpočinku veselo vyrazil na nákupy :) Ostatní mali viac šťastia a po pár hodinách strávených vo vlnách sa spokojne odobrali do jacuzzi s lahodným pivom značky Bud Light, prípadne Miller Genuine Draft. Po cca 15-stupňovej vode v oceáne to bola naozaj príjemná a zaslúžená zmena. Pochvala patrí Radúzovi a Tiborovi za guláš a špagety, ktoré po 11-ich dňoch v USA chutili mimoriadne dobre. Večer sme zakončili už tradične pokrovým turnajom a posedením pri nápojoch a chipsoch až do skorých ranných hodín. Smolu mali Patres a Matej, ktorí si síce obsadili postele s najkrajším výhľadom na more, nanešťastie však  práve v tejto oblasti  Palo a Andrej organizovali pravidelné pokrové turnaje a tak sa chudáci moc nevyspali :)

Day Twelve – October 25th – Dos Tequilas Por Favor!

Ráno sme sa rozdelili na tri skupiny nasledovne: jedna išla pozrieť bojové lode do San Diega a následne skontrolovať stav hospodárstva v mexickej Tijuane, druhá skupina uprednostnila Zoo, Seaworld a zápas Anaheimu s Phoenixom. Tretia skupina ostala strážiť vilu a venovala sa opäť pokru, surfovaniu a hlavne kvalitnému relaxu.  Zápas NHL sa skončil 0:1 v prospech Phoenixu, SeaWorld bol zatvorený a v Zoo bola veľká časť uzotvorená pre rekonštrukciu, preto sa víťazmi dňa stali členovia skupiny, ktorí okúsili mexickú Tijuanu. Nakúpené zásoby Tequily a Mezcalu však nemali dlhé trvanie, keďže Trnďovi aj Radúzovi ich nepriateľskí colníci zabavili už na letisku :) Večer sa zase všetci stretli, štastní že prežili mexický nálet pasákov, blúdenie Tomeša staršieho pred outletom a útoky nebezpečnej raje. Večer sme zakončili pobyt v Amerike pokrom, poriadnou plážovou grilovačkou a dopitím posledných zásob z Wallmartu.

Day Thirteen – Bye bye USA

Vypratať našu megavilu a napchať sa do troch 15-miestnych autobusov sa ukázalo ako úloha dňa. Tašky a iná batožina nám trčali aj z okien, ale nakoniec sme to zvládli a dorazili na letisko LAX, s menšou zastávkou v outlete, kde sme pustili posledné doláre, len aby sme zistili, že vďaka štrajku Air France je náš let zrušený a musíme sa domov dostať inak. Radúz našťastie vybavil preklad na let Swissair, ktorý odlietal z LAX do Zurichu v podobnom čase, ako náš pôvodný let do Paríža. Na palube sme nadviazali na dobrú náladu z letu do USA, teplý letušiak Swissairu však pre ňu nemal pochopenie a zhabal Patrikovi flašu Captain Morgan rumu ešte pred odletom. Ukážka konverzácie:

Letušiak: You are not allowed to consume alcohol brought on the board!

Patres: But I have bought this in the duty free shop to drink it during the flight

Letušiak: Give me the bottle

Patres: Why should I?

Letušiak: Dej mi tu flaši do prčic!

Patres /mierne pobavený a iritovaný češtinou/: Očakávam, že mi tú flašku osobne vrátite hneď po prílete a celý let ma budete výdatne zásobovať alkoholom!

 Krátky slovník fráz a pojmov z výletu do USA:

„Zakaždým keď sa v aute zobudím, stojíme pred Wallmartom!“ – Korčiho spokojné konštatovanie pri jednej zo zastávok pri vrcholnom diele amerického kapitalizmu

„Cvaken sie cvak!“ – Viktor Borčín takto poprosil okoloidúceho Mexičana o zhotovenie fotografie

„Poďme do Woldemortu, kúpime si Mártin Drjú“ - Korčiho mierne skomolený návrh kúpiť si vo Wallmarte Mountain Dew

„Daj to na blaváka, bez blinkra, šak vieme kam ideme!“ - Korčiho pokyn šoférovi aby prešiel do iného pruhu na diaľnici

„Páni, poprosím Vás, tu nestrieľame holuby!“ -Paliho upozornenie na neposlušné hlavy v podniku Blush, otáčajúce sa za každým vhodným objektom záujmu

„Tommy!“ - Radostné zvolanie Milana Treichela pri akomkoľvek obchode kde predávajú značku Tommy Hilfiger

„Báj uan, get uan frí“ - Heslo pri každom nákupe, parodujúce akčné ceny vo Wallmarte

„Vyfajčím Váááááááááááás! - Hromadný pokrik obsluhy v Hooters, keď im Andrej preložil ako po slovensky povedať všetko najlepšie k narodeninám 

„Mňa to nezaujúma, aj tak sú v nejakom outlete“ - Radúzova reakcia na upozornenie, že sme opäť stratili dve autá niekde na diaľnici  

„Čisto hypoteticky“ - Trnďova štandardná odpoveď na akékoľvek otázky po Day Eight

„Spomaľ ty vrah!“ - Najčastejšia veta Patrikových spolujazdcov v aute, najmä počas cesty na Grand Canyon

„Kde je môj Gatorade?“ - Náhrady vody v USA nebolo nikdy dosť

„Do pičeeeeeeeeeeeeee!“ - Spoločný výkrik po prvých stotinách sekundy na atrakcii Big Shot v hoteli Stratosphere

„Aj not spík ingliš“ – Tiborove zúročenie 2 ročného štúdia anglického jazyka

„Maj nejm iz luka......Aj liv on d seknd flór“ - Luongova konverzácia s opačným pohlavým krátko potom ako zistil, že vie po anglicky

„Šťať budeme len chrbtami k sebe“ - Vzájomná dohoda na mexických toaletách, samozrejme kvôli bezpečnosti

„Teraz ti rely nepomôže, keď si nás doteraz vozil dookola ty k*k*t! - Luongove spravodlivé rozhorčenie adresované bulharskému taxikárovi

„V Bratislave sa tipy nedávajú?“ - Bulharský taxikár po našom vystúpení z auta a vyplatení taxy na cent presne

„Ten mal okuláre jak dekle od pračky“ - Lehyho poznámka na okoloidúceho domorodca

„If jú indžojd d rájd, máj nejm iz Fransisko, if jú didnt, máj nejm iz Chosé“ - Sprievodca na Grand Canyon Tour si robil PR

„I am developer. Would you like to buy a byt?? Apártment? Naturlich von TreichelBau!“ - Korči takto daboval Milanov rozhovor s policajtom, ktorý uzavrel cestu do Ocean Side

 A úplne na záver tu máme vyhlásenie cien:

Cena za najväčšieho gamblera: Tomáš Kordula alias Korči

Cena za najväčší pokrok v angličtine: Milan Páleš alias Luongo

Cena za najlepšie znášanie bolesti: Milan Kubizniak alias kubo

Cena za najlepšiu story: Tomáš Trnavský alias Trnďo

Cena za najlepši šoférske výkony: Roman Cichra alias držte hubu! 

Cena za najlepší hit: Viktor Borčin alias Fedor

Cena za najlepší guláš: Tibor Eršek alias  Tibi

Cena za najviac nákupov: Tibor Pastorek alias Stará Turá

Na záver už ostáva len poďakovať Radúzovi za skvelú organizáciu celého pobytu, najmä vila v San Diegu predčila všetky očakávania, ale celkovo výlet prebehol presne podľa plánu. Všetkým hokejistom za ich výkony, ktoré nám priniesli víťazstvo na turnaji. Všetkým nehokejistom za povzbudzovanie a dobre mienené rady. Všetkým šoférom za nekonečnú trpezlivosť a pevné nervy pri rozdielnych požiadavkach účastníkov zájazdu. Kalifornským požiarnikom za dohľad nad našou bezpečnosťou, LA Kings za snahu ukázať sa pred nami v dobrom svetle. Morskej raji, za to že si pochutnala len na jednom z nás a všetkým zúčastneným za dobrú náladu bez zbytočných konfliktov a invektív.

S pozdravom Viva Las Vegas sľubujem, že takýto dlhý report už nenapíšem

Andrej