MARTIN 2004
Horný rad
zľava: Ivan Jordanov, Milan Treichel,
Tradícia pokračuje. Prvý turnaj, ktorého sme sa zúčastnili po druhýkrát sa
konal od 4. do 6. februára v Martine. Kto čítal reportáž z roku 2003, určite
vie prečo sme si tento turnaj nemohli nechať ujsť. V posledných kolách pred
Martinom sme v Interlige predvádzali žalostné výkony. Len strelecká impotencia
súperov a často aj šťastie zapríčinili, že sme sa stále držali na čele tabuľky.
Ďalší dôležitý fakt bolo neustále menenie zostavy tesne pred zápasmi, keďže
niektoré opory mužstva neboli kvôli zraneniam k dispozícii. Citeľnou stratou
pre celý team bola opätovná zlomenina kľúčnej kosti Pala Tomeša, ktorý minulý
rok v Martine exceloval, ako aj nešetrné narazenie na mantinel, ktoré utrpel
Andrej Kochan v Interlige a malo za následok jeho 3 týždňový nedobrovoľný
oddych od hokeja. Toľko k zostave, bola aká bola...
Napriek tomu sme sa do Martina tešili, veď 3 zápasy za tri dni nie sú zase
až tak veľa a ponechávajú priestor aj na iné kultúrne a spoločenské vyžitie.
Zložili sme sa opäť v penzióne Neografia, najmä vďaka zhovievavej vedúcej,
alebo skôr jej sklerózy, keďže asi zabudla ako sme tam vyvádzali rok predtým.
Samozrejme náš mysliteľ Milan jej to nezabudol pripomenúť a nakoniec sme boli
radi, že máme vôbec kde spať. Večer sme už hrali prvý zápas a žreb nám pridelil
obhajcu titulu, HK Dolný Kubín, s ktorými sme minulý rok prehrali nelichotivým
rozdielom 2:8. Sedem hráčov v poli v zložení Marek Kuril v bráne, Radúz Dula,
Jaro Škrovánek, Jožko Golonka a Tomáš Thron v obrane a Milan Treichel, Andrej
Dula a Roman Cichra v útoku - to veštilo hokejový masaker. Náš zhovievavý súper
nám požičal 3 hráčov a tým sme počet zaokrúhlili na 10, zatiaľ čo Dolný Kubín
striedal 3 kompletné päťky.
Mad Vipers - HK Dolný Kubín 6:6
Góly: Treichel 2, Cichra, Thron
Prvé striedanie bolo z našej strany dosť slabé, tak ako vlastne vždy. Ale
oproti druhému striedaniu bolo fantastické. Snáď prvýkrát vo svojej kariére sa
jedna päťka Mad Vipers nedotkla puku počas celého striedania. Vyzeralo to zle
nedobre a súper sa dokonale bavil. Potom však prišla klasická situácia, prvý
protiútok, prvá strela na bránu od Romana Cichru a Milan Treichel dorazil - 1:0
pre Mad Vipers. Keď jeden z požičaných hráčov z Dolného Kubína zavelil do útoku
a bolo hneď 2:0. Súper ale neprejavoval žiadne známky nervozity a čoskoro bolo
skóre opäť vyrovnané. Hokej bol rýchly, maximálne útočný a pre diváka
atraktívny. Góly za Mad Vipers postupne pridávali Roman Cichra a Tomáš Thron, a
opäť jedna požičaná opora. 3 minúty pred koncom bol stav 6:5 pre Dolný Kubín,
ktorý smeroval k svojej prvej výhre na turnaji. Potom však celá útočná trojica
Dula - Cichra - Treichel výborne zaforčekovala, Andrej Dula vypichol puk
obrancovi a Milan Treichel z pomedzi kruhov strelou z prvej nedal brankárovi
ani najmenšiu šancu. Remíza 6:6 bola lichotivá, zobrali sme bod obhajcovi
prvenstva a vykročili do turnaja tou správnou nohou. Marek Kuril podal v bránke
výborný výkon a pochytal veľké množstvo striel súpera.
Radúz a Martin s trofejou, ktorú sme si
bohužiaľ domov neodniesli
Mad Vipers - Slough Tornadoes 4:5
Góly: Treichel, Dula A, Cichra,
Klobučník
Vo štvrtok sme si ráno vyrazili na menší výlet a išli sme sa pozrieť do
lyžiarskeho strediska vo Valčianskej doline. Zabili sme takmer celý deň a už
sme sa duševne pripravovali na súboj s londýnskym klubom Slough Tornadoes,
proti ktorému sme si celkom verili. Poobede dorazil kompletný útok v zložení
Martin Remiaš - Rišo Klobučník - Ivan Jordanov a tak sme konečne postavili 2
vlastné päťky. Zápas sa hral v maximálnom nasadení, nechýbali tvrdé zákroky, aj
keď na turnaji sa oficiálne nehralo do tela. Rišo si odsedel 3 menšie tresty a
tieto oslabenia nás stáli veľa síl. Hneď v úvode stretnutia sa presadil Raki,
najlepší hráč súpera a v prvej tretine sme po zaváhaní brankára Emila Brngála
inkasovali ešte raz. 
Milan Treichel a Andrej Dula sa presadili po vzájomných
prihrávkach ale Angličania tiež po našom zaváhaní v obrane pridali gól a do
poslednej tretiny sme išli za stavu 2:3. Hneď v úvode pridal súper štvrtý gól a
vyzeralo to, že je po zápase. Potom sa však konečne presadil aj druhý útok a
Rišo Klobučník delovkou znížil na 3:4. Len 4 minúty pred koncom opäť
zaúradovala prvá lajna v zložení Dula - Cichra - Treichel, a Roman Cichra
vyrovnal na 4:4. Záver zápasu sme takticky nezvládli, Angličania zavreli druhú
päťku v tretine a po takmer minútovom ostreľovaní prekonali nášho brankára. Do
konca zápasu sa nám už nepodarilo ohroziť brankára súpera a tak sme po dobrom
výkone opúšťali ľad s prehrou 4:5.
Tomáš, Roman, Jaro, Milan a Andrej alias
the Mad Rapperz
Po zápase s Angličanmi sme si v rámci tradície zarezervovali bar u Mirky,
kde sme plánovali nadviazať na minuloročnú tradíciu. To sa podarilo len sčasti
a najmä vďaka Emilovej domácej hruškovici, na ktorú doteraz iste s radosťou
Jaro a Roman spomínajú. Nič viac nebudem špecifikovať, predsa nechceme aby
kapitán dostal doma zaracha, nie?
Mad Vipers - Sand Martin 5:6
Góly: Škrovánek J. 2, Cichra 2,
Klobučník
Pred posledným zápasom vyrazili Milan, Andrej Radúz a Palo do Rajeckých
Teplíc, konkrétne do Vodného svetu v hoteli Aphrodite. Toto zariadenie
odporúčame všetkým do pozornosti, nie však pred hokejovým zápasom, pretože 2
hodinový pobyt v bazénoch sme cítili v nohách asi ako tréning Viktora
Tichonova. Posledný zápas sme hrali s domácim teamom Sand Martin, ktorý predtým
deklasoval Angličanov rozdielom triedy. Isté obavy sme preto mali, ale napriek
tomu sme ešte mohli v pípade výhry pomýšlať na 2. miesto na turnaji. Zápas sme
výborne rozbehli a prvú tretinu Marek Kuril v bráne vyslovene čaroval - 2:0 pre
Mad Vipers. Súper sa však ešte len rozbiehal a opäť sa potvrdilo, že dvojgólový
rozdiel je v hokeji veľmi krátkodobý... 
Súper zvýšil dôraz, predčil nás vo
všetkých herných činnostiach a nám pomaly odchádzali sily. Stav 2:5 po druhej
tretine zodpovedal dianiu na ľade a začínalo to vyzerať na menší debakel.
Kapitán Jaro Škrovánek však dokázal oduševneným výkonom zobudiť spoluhráčov a
svojimi dvomi gólmi bol nepochybne jedným z najlepších na ľade. Od približne
polovice druhej tretiny už chytal Emil Brngál a keď Roman Cichra svojim gólom
znížil na 4:5, začali sme veriť v dobrý výsledok. Odvolanie brankára a následná
krátka powerplay nám však vôbec nevyšla a gól do prázdnej bránky spečatil
výsledok stretnutia. Vlastne nie tak celkom, pretože tesne pred záverom zápasu
ešte Roman Cichra znížil na 5:6 a tento výsledok svietil na svetelnej tabuli aj
po zápase.
Roman, Jaro a Emil pred zápasom so Sand
Martin
Bufetové stoly a občerstvenie na
záverečnej party po skončení turnaju
Tento rok sme do Martina išli s tým, že si poriadne zahráme a možno uhráme
aj nejaký výsledok. Na rozdiel od iných turnajov sme mohli byť spokojný s
predvedenou hrou, 2 tesné prehry a jedna remíza však stačili len na 4. miesto.
Nemôžme stále iba vyhrávať a hokejovo nás turnaj rozhodne posilnil, pretože sme
si zahrali s ozaj vyspelými súpermi, ktorý to s hokejkou a pukom jednoducho
vedia. Pred playoff v Interlige prišla takáto skúsenosť rozhodne vhod a dúfame
že ju aj zužitkujeme. Potešiť môže najmä strelecká potencia, keďže sme v troch
zápasoch zaznamenali dokopy 15 gólov.
Na záver pridávam ešte niekoľko postrehov a jeden z Emilových parádnych
vtipov.
- Heeej Patres, koľkokrát ti mám hovoriť aby si to rádio dal tiššeii? Čo
si? Aké rádio? Veď to som ja, néééééé?
- Čo zas pindá, hermafrodit?
- Z herečiek sa mi celkom páči
tá.... no ako sa to len..... ahá! Balle Harry (Vyslovuj Beli Heri)
Dvaja kovboji vyjdú z podniku, jeden ide ku svojmu koňovi, nadvihne mu
chvost a dá mu poriadnu pusu na zadok.
Druhý sa ho pýta, "to čo robíš?"
"Áále vieš, mám popukané pery...."
"A to ti pomáha?"
"Nie, ale aspoň si ich
neoblizujem!"