JINDŘICHUV HRADEC 2003
Horný rad zľava
: Tomáš Thron, Ďuro Korchaník, Palo Tomeš (A), Roman Cichra, Jaro Škrovánek
(C), Peťo Řehulka, Jožko Golonka (A), Ičo Habala
K turnaju v Jindřichovom hradci sme sa dostali
doslova na poslednú chvíľu. Pôvodne sme sa mali zúčastniť na amatérskom turnaji
vo Vimperku, lenže tam musela prebehnúť rekonštrukcia zimného štadióna. Týmto
by som chcel poďakovať Peťovi Krajčovičovi, ktorý nám poskytol kontakt na
organizátora turnaja v Hradci (aj keď mu asi bolo jasné, že jeho team HK
Tornádo tým získa silného konkurenta). Všetko ostatné, od cesty, cez stravu, až
po ubytovanie zabezpečil náš profesionálny manažér Radúz Dula a tak sme sa
mohli sústrediť len a len na hokej.
Prvým príjemným prekvapením bolo malé, ale zato
pekné mestečko Jindřichov Hradec, so zachovalým a čistým mestským centrom.
Neodporúčame však pýtať sa na cestu miestnych obyvateľov, pretože a) nerozumejú
po Slovensky b) ak rozumejú, tak nevedia pochopiť čo hľadáte, c) ak aj rozumejú
a vedia čo hľadáte, nevedia kde to je, d) ak rozumejú, vedia čo hľadáte a vedia
kde to je, tak nevedia vysvetliť cestu. Keďže sa jedná o malé mestečko, prejsť
ho celé trvá kratšie ako mámiť informácie z domáceho obyvateľstva.
Ubytovali sme sa v malom hoteli Perla, ktorý síce
zvonku vyzeral trošku ako nevestinec, ale v skutočnosti poskytoval vynikajúcu
stravu a ubytovanie na naozaj vysokej úrovni. Určite sa nesťažovali najmä Milan
a Andrej, ktorí dostali skutočne kráľovský apartmán.
Majo a Jaro, na druhej strane, obývali apartmán s
fialovými záclonami a fialovou lampou, ktorá vydávala fialové svetlo a dodávala
izbe netradičnú, svojskú atmosféru. Personál bol veľmi milý, dovolili nám v
neďelu zostať na izbách až do piatej poobede a týmto by sme sa im chceli
poďakovať.
V piatok večer sme boli všetci unavení, takže
väčšina zaľahla a dopriala si spánku pred sobotou, kedy nás čakali tri náročné
zápasy. Samozrejme, že časť teamu nesklamala a vyrazila do mesta, čo sme na
druhý deň spoznali podľa nevyspatých tvárí a značky zákazu zastavenia na izbe.
V sobotu ráno nás čakali raňajky a hneď po nich sme išli na štadión, kde sme o
10 ráno nastupovali na prvý zápas.
Milanov a
Andrejov prezidentský apartmán
Hralo sa v dvoch skupinách po 4 teamy. V našej
skupine boli 2 nemecké (Crazy Ducks z Mníchova a Toni Pohl) jeden rakúsky team
(HC Zeltweg). Pred nástupom na prvý zápas proti Toni Pohl sme si už urobili
dostatočný obraz o úrovni turnaja a tak sme nastupovali sebavedomí. Náš prvý
súper mal vo svojich radoch len dvoch hráčov, na ktorých sme si museli dať
pozor a tak o výsledku nemohol nikto pochybovať. Ťažšie sme sa však rozbiehali
a hra na tri formácie nám nie príliš sedela, napriek tomu sme bez akýchkoľvek
problémov zvíťazili 6:0 a vykročili sme správnou nohou.
Na tomto výsledku bolo asi najzaujímavejšie to,
že naňho doplatil Palo Tomeš, ktorý sa pred turnajom stavil, že ak vyhráme
niektorý zápas na nulu, oholí si briadku, ktorú nosí už 9 rokov. V zápase sa
presadili všetky tri útočné formácie a obrancovia sa predviedli niektorými
skvelými zásahmi (za zmienku stojí tvrdý Radúzov bodycheck na Toni Pohla a
menšia Ičova šarvátka). Rovnako niečo zo svojho umenia ukázal aj náš brankár
Marek Kuril, ktorý sa však väčšiu časť zápasu v bránke výrazne nudil a čas si
krátil pokrikovaním a hecovaním hráčov.
Marek sa
v niektorých zápasoch v bránke príliš nanarobil
MAD
VIPERS : TONI POHL
6 :
0
Góly:
Škrovánek M., Treichel, Tomeš, Kochan, Cichra, Thron
Druhý zápas sme mali hrať proti teamu HC Zeltweg,
ktorý bol na turnaji známy najmä vďaka tvrdej a nie veľmi čistej hre. Posilou
boli 4 Česi, namiesto hráčov ktorých na poslednú chvíľu nepustili cez hranice.
Tento team sa ukázal lepší ako sme čakali, no bojovali sme viac sami so sebou,
ako so súperom. V zápase sa niektorými tvrdými zákrokmi blysol Jožko Golonka a
Ičo Habala, takže sme ani v tomto ohľade za súperom nezaostávali. Víťazný gól,
rovnako ako v prvom zápase zaznamenal Majo Škrovánek, ktorý si výborne na
turnaj načasoval formu a ukázal, že bude patriť k oporám aj v ďalších
zápasoch. Posledné minúty sme sa len bránili a vyhadzovali
puky. Tesne pred záverom zápasu nám pomohla aj tyčka bránky a dorážajúceho
hráča dôrazne odstavili Peťo Řehulka spolu s Ičom Habalom (tento zákrok by sa
určite dostal do Don't Blink v relácii NHL Power-Week). Zápas sme dotiahli do
víťazného konca a už bolo jasné, že finále nám neujde! Po tomto zápase sme
zakotvili v cukrárni Kaštánek, ktorú by sme týmto chceli odporučiť všetkým tým,
ktorí do Jindřichovho Hradca niekedy zavítajú.
Cukráreň
Kaštánek na Masarykovom námestí v Jindřichovom Hradci
MAD VIPERS : HC ZELTWEG
2 : 1
Góly: Škrovánek
M., Thron
Tretí zápas bol z našej strany už lepší, ale
vďaka chybám v defenzíve sme nevedeli súpera zlomiť. Pripisovali sme to únave s
predošlých dvoch zápasov ako aj porcii špagiet v hoteli Perla. Radosť nám
urobil Milan Treichel ktorý tvrdým golfákom z vrchu kruhov nedal brankárovi
šancu. Tradičným technickým gólom dal o sebe vedieť Palo Tomeš. Nepremenili sme
množstvo šancí a prišiel zákonitý trest v podobe vyrovnávajúceho gólu tri
minúty pred koncom zápasu. Remíza nás síce trochu mrzela, ale na druhej strane
sme bez prehry a so skóre 11:4 postúpili do finále turnaja, kde nás čakal
dôverne známy team HK Tornádo Bratislava. Tornádo si cestu do finále
zabezpečilo najmä vďaka brankárovi Robovi Bernátovi, ktorý v ani jednom zápase
v skupine nepustil za svoj chrbát puk a so skóre 15:0 bolo Tornádo aj
papierovým favoritom turnaja.
MAD VIPERS :
CRAZY DUCKS OF MUNCHEN
3 : 3
Góly: Tomeš, Treichel, Řehulka
V
sobotu večer sme riešili menšiu krízu, keďže väčšina hráčov si myslela, že
finále by sme mali hrať na dve päťky. Po búrlivej diskusii sme sa rozhodli
stiahnuť hru len na dva útoky a dúfali sme, že budeme hrať vo vyššom tempe a s
väčším nasadením. Okolo brankára Tornáda sa počas celého turnaja vytvárala aura
nepriestrelnosti, ale my sme vedeli, že máme útočníkov, ktorí ho sú schopní
prekonať. Hrali sme vynikajúco v obrane a v desiatej minúte sa po prihrávke
Milana Treichela krásnou strelou zápästím nad plece brankára presadil Palo
Tomeš. 
Gól
nám dodal síl a sebavedomia a aj v zbytku prvej polovice zápasu sme mali viac z
hry. Po prihrávke Peťa Řehulku sa v druhej polovici zápasu presadil Majo
Škrovánek a viedli sme 2:0!!! Okamžite však prišla odpoveď Tornáda a po menšej
chybe v obrane a zaváhaní nášho útočníka bolo zrazu 2:1. Pár minút pred koncom,
po akcii celého útoku Andrej Dula - Roman Cichra - Majo Škrovánek, posledne
menovaný zblízka nedal šancu brankárovi a stav bol 3:1 pre MAD VIPERS. Do konca
zápasu sme hru kontrolovali a nedovolili sme súperovi vytvoriť si záverečný
tlak a tak sa už na výsledku nič nezmenilo. Výborne zahrali všetci obrancovia,
ktorým pomáhali vracajúci sa útočníci a tým im uľahčovali robotu. Marek Kuril
sa blysol niekoľkými vynikajúcimi zákrokmi a za inkasovaný gól nemohol.
Obrovská radosť prvého
útoku v zložení Andrej Kochan, Palo Tomeš a Milan Treichel po prvom góle vo
finále proti HK Tornádo Bratislava
MAD VIPERS : HK
TORNÁDO BRATISLAVA
3 : 1
Góly: Tomeš
(Treichel), Škrovánek M. (Řehulka), Škrovánek M. (Cichra)
Spoločná fotka
pár minút po finále s Tornádom Bratislava
Nasledovalo vyhlásenie výsledkov na ľadovej
ploche, spojené s vyhlasovaním najlepších hráčov a odovzdávaním cien. Vyhrali
sme pekný pohár, ktorý sa určite bude vynímať medzi ostatnými trofejami z
turnajov. Celkovo sme boli s turnajom spokojní, organizácia bola na veľmi
dobrej úrovni, rozhodcovia síce striedali lepšie chvíľky s horšími, ale na
celkovom dojme sa to neprejavilo. Najvylučovanejším hráčom sa stal so 6
trestnými minútami podľa očakávaní Jožko Golonka, dvojminútové tresty si ešte
odsedeli Jaro Škrovánek a Ičo Habala...
Kapitán Jaro
Škrovánek preberá prvú cenu - pohár a sadu tréningových dresov