Turnaj neregistrovaných, Bratislava, apríl 2004
Horný rad zľava: Andrej
Dula, Jožko Golonka, Andrej Gerstner, Radúz Dula, Peter Řehulka, Roman Cichra,
Andrej Kochan, Palo Tomeš, Ičo Habala
Ho-Ho-Ho, neee,
to nie sú vianoce, to sme si tak povedali, po jednom turnaji, ktorý nestál ani
len za to, aby sme ho na tejto stránke zverejnili. S predsavzatím, že do
konca sezóny už turnaj hrať nechceme, či vlastne ani nebudeme, sme si kľudne
ďalej trénovali. Asi z tretej ruky však prišla správa, že
v Bratislave, na Ružinove bude amatérsky turnaj. Andrej získal kontakt,
avšak organizátor nás až na veľké naliehanie prihlásil, lebo sa mu „nezdali“
naše výkony v interlige a vôbec to, že nejakú ligu hráme. Vopred nás
varoval, že nesmú hrať registrovaní hráči. No tak sme zložili útoky bez
jediného nášho registrovaného hráča a na poslednú chvíľu sa prihlásili. Čo
čert, a Andrejova ruka pri losovaní dvojíc a skupín nechcela, dostali
sme prvý zápas o 9.00 v sobotu, 24. apríla, tak sme ani nemali
možnosť pozrieť si súpera pred zápasom. Ešte treba podotknúť, že hneď ráno sme
na súpiske ďalších teamov spoznali niektorých „veľmi registrovaných“ hráčov,
tak sme to riskli a pripísali šalianskeho kanoniera Romana (tvrdí, že keby
bola v Šali strecha nad ľadom, tak by tam určite visel jeho dres), ktorý
sa potešil aj neskorej nominácii.
Prvý zápas v skupine: Mad
Vipers vs. HC ALPAČ - 5:3, sobota, 24. apríl 2004, o 9.00
góly: Gerstner, Hriz, Kochan, Tomeš, Cichra
Trestné strieľania: 2:2 - Dula A., Cichra
Súper takticky
nastúpil v podobných dresoch ako my, nás to však nemohlo zmiasť,
z interligy v Hlohovci sme na podobné zákulisné ťahy naučení. Po
začiatočnom rozkorčuľovaní nás brankár Miloš upozorňoval, aby sme jednoho, nám
celkom povedomého hráča nenechávali strieľať, keď sme po krátkej úvahe zistili,
že je to síce možno už neregistrovaný hráč, ale v každom prípade obranca
obliekajúci dres vtedajšieho majstra Slovanu Bratislava – Miroslav Mosnár,
začala nás hra baviť. Nakoľko sa naša hviezda, Jožko Golonka jun. na zápas
nedostavil, nastúpili sme takticky v troch útokoch s dvomi obranami,
čo sa ukázalo ako správne, lebo sme nielen vyhrali, ale každý útok dal
minimálne gól. Počiatočná eufória trvala až do stavu 3:1, potom už z ľadu
neschádzala obrana Mira Mosnára, čo sa skončilo až vyrovnaním na 3:3. Záver
zápas však najhviezndnejšiemu obrancovi nevyšla, lebo náš najhviezdnejší
útočník Palo Tomeš vyčakal Mosnárovu prihrávku, z ktorej aj so šťastím
strhol vedenie na našu stranu. Konečná a veľmi nebezpečná powerplay
alpačov však vyústila iba do gólu Romana Cichru do prázdnej brány.
Druhý zápas
v skupine: Mad Vipers: HC Makovci - 8:1, sobota, 24. apríl 2004
o 11.00
góly: Dula R. Hriz, Tomeš, Treichel,
Gerstner, Tomeš, Kochan, Treichel
Trestné strieľania:2:0 - Řehulka, Treichel (Datsyuk)
Už v úvode po vyhratom buly, Mira Hriza, v útočnej tretine
sme viedli strelou Radúza Dulu od modrej, kde však treba pochváliť clonenie
Andreja Dulu pred brankárom. Góly sa utešene sypali a aj keď zo začiatku
vyzeralo, že by Makovci mohli byť rovnocenným súperom, naša hra, v ktorej
všetko vychádzalo ich vyviedla z miery tak, že na konci už boli oddaným
súperom, bez myšlienky a šťastia. 
O jediný gól sa musela postarať
obrana Mad Vipers, keď Radúz Dula nešťastne prikopol puk korčuľou od vlastnej
modrej čiary priamo nabehnutému hráčovi Makovcov, ktorý potom nedal, dovtedy
s čistým kontom chytajúcemu, Milošovi Chromčíkovi šancu. K tomuto
stretnutiu treba podotknúť, že sa dohrávalo už počas úvodného zápasu SVK – UKR
na MS 2004 v hokeji v Čechách, čo značne vadilo hlavne vysokému
strelcovi Milanovi Treichelovi, ktorý v poslednej tretine nechcel
nastúpiť, ale nakoniec mu dobrý výsledok, ale hlavne hlad po góloch nedovolil.
Roman Cichra: "Ta sedla panečku!"
Finále:
Mad Vipers vs. Rajo
Bratislava - 4:1 , nedeľa, 25. apríl 2004, o 12.30
góly: Hriz, Gerstner, Treichel, Kochan
Trestné strieľania boli len
v základnej skupine
Hráčov Raja sme si pozreli už predošlý deň večer. Analýza ich hry
ukázala, že majú kvalitného brankára a 2 vynikajúcich hráčov.
V jednom z nich časť nášho mužstva spoznala spoluhráča
z mediálneho turnaja Hrušku, inak bývalého reprezentanta v hokeji do
18 rokov. Ani dvaja vynikajúci hráči, dobre chytajúci brankár však nedokázal
pokoriť teamového ducha Mad Vipers, ktorý sa celkom výnimočne mohol vyblázniť
na 3 útočných trojiciach a dokonca 5 obrancoch, čo by celkom iste zmiatlo
každý dobrý team, lebo na 99 percent hrávame vždy maximálne desiati plus
brankár. Obranu na finále posilnil najstabilnejší obranca Jozef Golonka junior,
čo viedlo skoro ku gólu, ktorý však nakoniec Rajo uhádalo. Systémom, ktorý sme
nacvičili už na dvoch turnajoch v Martine, sme si rozobrali dvoch dobrých
hráčov súpera a čakali sme. Už v úvodných minútach si parádu dovolil
Miro Hriz a po prekorčuľovaní celého ihriska nedal dovtedy dobre chytajúcemu
brankárovi Raja strelou šancu. Dobre hrajúci tretí útok potom po vypracovanej
šanci Peťa Řehulku plazivým gólom Andreja Gerstnera poslal Mad Vipers do
vedenia 2:0. Na 2:1 potom znižovalo Rajo po obrannom zákroku vlasntých hráčov,
konkrétne Maja Škrovánka na nič netušiaceho hosťujúceho obrancu z Tornáda
Bratislava, Andreja Kmetza. 
Po krátkom prekvapení však náš najvyšší útočník
s najtvrdšou strelou Milan Treichel, urobil presne to, čo sme všetci
(našťastie brankár nie) od neho čakali: po vyhodení obrany prebral puk na
útočnej modrej a strelou popri pravom betóne prestrelil dobre postaveného
brankára. 3:1. Na 4:1 potom do prázdnej bránky upravoval Andrej Kochan, to po
nezištnej a pre nás prekvapivej prihrávke Pala Tomeša.
Individuálne ocenenie, za najlepšieho
brankára si "odniesol" náš Miloš Chromčík, za iba 5 obdržaných gólov
v 3 zápasoch.